Správy z Korziky

Autor: Adriana Boysová | 21.7.2019 o 16:10 | (upravené 23.7.2019 o 10:19) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  165x

Poviedka nielen na nedeľu: Prinášame vám informácie z Casa d´Oro zo San-Giuliano, kde zamestnankyňa rezortu v skorých ranných hodinách objavila mŕtvolu mladého muža.

Podľa polície ide o tridsaťdvaročného Jeana Verniera z Auxonne. Všetky indície smerujú k tomu, že v tomto pokojnom letovisku došlo k vražde. Polícia v súvislosti s vyšetrovaním vyhlásila pátranie po Antoinette Bouvierovej, päťdesiatdvaročnej žene francúzskej národnosti, ktorá podľa doterajších zistení bola posledná v kontakte s mŕtvym mužom. Hľadaná osoba je stredne vysokej postavy, má tmavohnedé rovné vlasy, dlhé po plecia, poznávacím znamením je tetovanie na ľavom predlaktí v tvare delfína. V prípade podozrenia neváhajte ...

̶  O čom tí Francúzi stále melú?

̶  Hľadajú vraha, niečo sa stalo. Nerozumela som všetkému, ale zdalo sa mi, že spomenuli aj Casa d´Oro.

Žena preladila autorádio niekoľkokrát, kým nezaznela hudba podľa jej vkusu. Deti unavené dopoludňajším šantením v mori sedeli na zadných sedadlách takmer bez pohybu, hypnotizované rozprávkou na tablete. Do Bonifácia zostávala ešte hodina cesty. Vozovka bola takmer prázdna, hlavná sezóna vypukne až o pár dní. Žena obdivovala rozkvitnuté farebné oleandre, ktoré v hustých trsoch lemovali cestu.

̶  Vedel si, že sú jedovaté? Vraj v minulosti s nimi dokázali zlikvidovať celé rodiny.

̶  Fakt? To som nevedel.

̶  Sú krásne. Myslíš, že by sa im darilo na balkóne?

̶  Uhm, podáš mi vodu?

Podľa informácií z overených zdrojov tvorili Jean Vernier a Antoinette Bouvierová pár niekoľko mesiacov. Spoznali sa pri vykonávaní verejnoprospešných prác. Antoinette Bouvierová bola v minulosti viackrát súdne trestaná za drobné krádeže. Jean Vernier bol odsúdený za výtržnosti v spojení s alkoholom. O priebehu pátrania vás budeme informovať.

̶  Čo robíš? Nevieš, kam som dal pasy?

̶  Sú v mojej kabelke. Pozerám, či si dobre zamkol. Predsa len, pohybujú sa tu čudné kreatúry.

̶  Nepreháňaj, možno sú šibnutí, ale nevyzerali nebezpečne.

̶  No neviem. Mne teda neprišli vôbec normálni. Ani jeden. Mal si vidieť, ako sa na mňa pozerala.

̶  Už si zbalila plavky? Ráno si ešte môžeme zaplávať v mori.

̶  Sušia sa vonku. Idem pozrieť dievčatá.

Deti spali. Znavené horúcim slnkom a celodenným pohybom na vzduchu sa odchod do postelí zaobišiel bez obvyklého naťahovania času. Doniesla z kúpeľne malý uterák a utrela im spotené čielka a krky. Cez nohy im prehodila plachtovú prikrývku. Pobozkala ich na vlasy  a privrela dvere. Ešte raz obišla celý bungalow, hoci bolo horúco, rozhodla sa, že dnes budú spať pri zatvorených oknách.

Policajti na mieste činu zadržali niekoľko predmetov, na základe ktorých usudzujú, že cesta Antoinette Bouvierovej bude smerovať do Bastie. Podozrivá by podľa ich informácií nemala byť ozbrojená, no v minulosti mala vážne problémy s agresivitou. Buďte opatrní a v prípade akéhokoľvek podozrenia neváhajte kontaktovať najbližší útvar polície.

̶  Poďte, ideme za ockom, zakričala na deti, vylovila z bazénu ružovú nafukovačku a zamierila k východu. Zubatý mladý muž vstal a rozhodným krokom vykročil jej smerom.

̶  Bol to len vtip, povedal po anglicky so silným francúzskym prízvukom.

̶  Ok, nič sa nestalo, odvetila.

̶  Odkiaľ si?

Nemala záujem o rozhovor, no aj tak odpovedala, že zo Slovenska.

̶  Ah, poznám. Praha.

̶  Nie, Praha je v Českej republike.

̶  It is not Slovakia? Vyzeral zmätene.

̶  No. Not anymore. There was a time... ale nedokončila vetu, prišlo jej zbytočné pokračovať v rozhovore s niekým, s kým sa vlastne vôbec nechcela rozprávať.

Akoby ju to malo zaujímať dodal, že on je z... vlastne ani nezachytila odkiaľ, neznelo to povedome.

̶̶  Je to blízko Dijonu.

̶  I know Dijon.

̶  Naozaj? Vyzeral potešene. Vystrel k nej ruku na uzmierenie. Váhala, zrejme dlhšie, než by sa patrilo. Ale stáli pri nej deti a ona vždy apelovala na slušné správanie, tak mu na oplátku podala svoju. Chvíľu ju podržal a potom si ju priložil k tvári a pobozkal ju mokrými mäsitými perami. Bolo jej to nepríjemné.

̶  To je moja mama. Mother. Nie niekto iný, dodal a ukázal na ženu, ktorá stála za plotom obkolesujúcim bazén a zahaľovala sa do osušky. Nezdalo sa jej, že by hovorila po anglicky, ale slovo mama určite rozoznala. Trochu silene sa na seba usmiali.

̶  Som sólo.

Pozrela sa na neho nechápavo. V tom jej to došlo. Pevnejšie si pritiahla nafukovačku k telu, akoby ju vzduch zabalený do PVC mohol pred niečím ochrániť.

̶  Ja nie, odvetila a rázne vyšla k východu.

Deti utekali za ňou. Chichúňali sa.

̶  Asi si sa mu páčila.

̶  Asi ťa chcel pozvať na rande. Predbiehali sa v hypotézach o pôvode absurdnej konverzácie.

Vracali sa späť k bungalowu, viac sa o tom nechcela baviť. Deti sa dohadovali, ktorá z nich prerozpráva epizódu od bazéna hlave rodiny.

̶  A jeho mama mala tetovačku delfína. Aj ja chcem mať takú tetovačku.

̶  Aj ja, aj ja. Ale inú, ten delfín bol smiešny. Kúpiš nám tetovačky?

̶  Je šibnutý. Mali by sme sa sťažovať, možno tu ani nie sú ubytovaní.

̶  Ale sú, - kričali deti, - videli sme ich, ako išli do domčeka pri bazéne.

̶  Ešte to nám tu chýbalo, párik šibnutých - vzdychol si manžel.

V súvislosti so smrťou Jeana Verniera sa v policajných kruhoch čoraz častejšie skloňuje slovo  otrava. Znalci z oblasti patológie robia všetko pre to, aby toto podozrenie potvrdili, alebo vyvrátili. Keďže skutočný priebeh zisťovania príčiny smrti skonaného neprebieha tak rýchlo, ako v populárnych seriáloch typu Kosti, na overené výsledky si verejnosť bude musieť počkať. Ak ste Jeana Verniera alebo Antoinette Bouvierovú poznali, ozvite sa nám.  

Vrátila sa k bazénu. Studenou vodou si osprchovala žabky a pieskové nohy. Zhodila zo seba pareo a hodila sa do vody. Spočiatku bola vražedne studená, rýchlo dýchala a mávala rukami i nohami, aby sa jej rozprúdila krv a telo si zvyklo na náhlu zmenu teploty. Deti výskali od radosti. Manžel sa na ňu usmial, priplával k nej a schytil ju za nohavičky.

̶  Čo robíš? Ohradila sa, ale len naoko. Páčila sa jej mužova pozornosť.

Chvíľu sa ešte naťahovali, ona od neho plávala preč, no on bol vždy rýchlejší. Deti k nim priplávali svorne na nafukovačke.

̶  Mami, poď, povozíme ťa.

̶  Potrebujem si odskočiť. Nebuďte dlho, som už hladný.

Muž odišiel, žena sa na tretí pokus dostala na vrch klzkej nafukovačky a nastavila tvár slnku. Deti ju tlačili každé z inej strany, smiali sa, špliechali na ňu chlórovú vodu, ktorá ju štípala v očiach, no nebránila sa. Zrazu tesne pri jej uchu niekto vykríkol:  ̶   Bon jour! To je moja nafukovačka

Zľakla sa, zodvihla hlavu a videla pred sebou vysmiatu tvár mladého muža.  Jeho mäsité pery odhaľovali široké zuby. Pripomínal jej dravé ryby, ktoré viseli zavesené hore hlavou na miestnom trhu, bezbranné a predsa v nej vzbudzovali hrôzu. V prvom momente nevedela, ako zareagovať. No potom inštinktívne začala mávať rukami a odmerane zakričala:  ̶   Excuse me! Choďte preč!

Deti sa pustili nafukovačky a plávali k okraju bazéna. Muž sa smial, prudko ju odsunul a s hlasným špliechaním plával opačným smerom. Vyliezol von z vody a pustil sa do rozhovoru so ženou, ktorá sedela na ležadle a nespúšťala z nich oči. Bola veľká, tučná, mala polodlhé tmavé vlasy a prenikavý pohľad. Žene sa zdalo, že ju prepaľuje očami. Zoskočila z nafukovačky a plávala k deťom. Vyšla z bazéna a sadla si na malý schodík, odkiaľ mala dobrý výhľad na dvojičky, aj na čudnú dvojicu. Spomenula si, kde ich videla, spoznala ho po hlase. To oni prerušili jej meditáciu.

Antoinette Bouvierovú zadržali v predajni Casino v meste Bastia, kde ju spoznal jeden z nakupujúcich podľa tetovania delfína na predlaktí. Pohrešovaná sa nebránila a privolaným žandárom sa vzdala bez kladenia odporu. V krátkom čase bude prevezená do Ajaccia, kde sa rozhodne o jej ďalšom osude. Francúzske úrady zisťujú, či sa skutok vraždy naozaj stal. Ak sa obvinenia voči jej osobe potvrdia, ako občianka Francúzskej republiky má právo na súdny proces vo svojej domovine.

Prešla len niekoľko metrov popri pobreží, hľadela pod nohy na veľké kamene, ktoré sa zasiahnuté morskou vodou menili na klzké dlaždice. Bála sa, že sa jej v žabkách pošmykne noha a skončí s vyvrtnutým členkom. Raz sa jej to už stalo, dodnes ju občas bolí, preto tá opatrnosť. Vyšla na vysoké skaly, ktoré boli príliš strmé na to, aby sa z nich dalo skočiť do mora. Našla veľký kameň, ktorý pripomínal opracovanú platňu a tam sa posadila. Meditovala. Rozpustila si vlasy a dovolila vetru, aby sa s nimi hral. More pod ňou bzučalo, v pravidelných intervaloch sa hlučne rozbíjalo o veľké skaly pokryté slnkom vybielenou morskou trávou. Rozhorúčený kameň jej príjemne zohrieval zadok v mokrých plavkách. Premýšľala o tom, aké by to bolo nechať sa zlákať volaním vetra a mora a vojsť do jeho hlbín. Navždy. Nebola dobrá plavkyňa, nikdy neplávala ďaleko od brehu, iba ak v predstavách. Ako malé dievča túžila po rybom chvoste, s ktorým by sa dostala do podmorského kráľovstva. Celé dni by sa len naháňala s farebnými rybkami medzi vejúcimi koralmi. Ale vyrástla a dotyky rybích tiel ju desili. Doľahol ku nej krik. Obzrela sa a kúsok pod sebou uvidela dvojicu. Muža a ženu. On sa zrazu hodil do mora a vyrážal zo seba hlasné pokriky. Rozumela z nich len populárnu francúzsku nadávku. Rozhodla sa, že si ich nebude všímať. Zaujala pozíciu lotosového kvetu, spojila brušká prstov a dýchala podľa pokynov učiteľky jogy. Lenže muž bol príliš hlučný. Otočila sa a všimla si, že už opäť stojí na brehu a kýva jej smerom. Niečo kričal, no nerozumela čo. Ovrátila sa. Ešte chvíľu sedela, fascinovaná obrovskou masou vody, ktorej koniec nedovidela. Muž pískal, počula aj ženský hlas, znel nahnevane, nerozumela, čo od nej chcú. Rozhodla sa vrátiť naspäť k bazénu. Aby sa im vyhla, skaly obišla z druhej strany, hoci táto cesta bola oveľa strmšia, než výstup nahor.

Antoinette Bouvierová sa priznala k činu usmrtenia svojho druha, Jeana Verniera, ktoré sa odohralo v letovisku Casa d´Oro včera v noci. Kým jej priznanie potvrdia aj výsledky pitvy, policajti pracujú s tvrdením o otrávení partnera odvarom z jedovatej rastliny, ktorý mu údajne primiešala do krému na dezert. Slávnostná večera mala byť oslavou ich prvého výročiu vzťahu. 

Žena sedela na kraji bazéna a čítala si časopis. Občas zodvihla oči a letmo skontrolovala dievčatá, ktoré súťažili o najdokonalejšiu stojku vo vode. Bolo horúco, nebavilo ju čítať. Kúsok od bazéna žiarila tyrkysová línia mora, oveľa radšej by sedela pri ňom a nechala si obmývať nohy prichádzajúcimi vlnami. Ale deti vždy uprednostňovali bazén. Čakala na muža, kým príde a prevezme rolu dozorcu nad rozbláznenými dvojičkami. Nikto iný tu nebol. Presne po takej dovolenke túžila, ďaleko od ľudí a letných odrhovačiek. Odvrátila pohľad od mora a keď sa rozhliadla, zazrela manžela kráčajúceho ich smerom. Podvedome stiahla brušné svaly a vyhrnula si lem červených nohavičiek o niečo vyššie. Nerada sa pozerala na svoje brucho a ešte viac jej prekážali pohľady iných. Po pôrode dvojičiek jej predtým hladkú kožu zjazvili nepekné strie a ani osem rokov od pôrodu nevyzerali oveľa lepšie. Napriek pravidelnému cvičeniu sa vyťahaná koža viac nevrátila do pôvodného stavu. Manžel to nikdy nekomentoval, jeho brucho síce nebolo zjazvené, ale po štyridsiatke sa mu začalo rýchlejšie zaokrúhľovať. Obaja sa akosi inštinktívne rozhodli vyhýbať téme estetika brušných partií. Bolo to lepšie pre oboch. Vstala a natiahla si na seba čipkované pareo. Vymenili si pár informácií, ešte mu natrela chrbát opaľovacím krémom a odišla. Hľadala miesto, kde by mohla v pokoji meditovať. Áno, úplný pokoj  bol presne to, čo ju na tomto mieste tak fascinovalo.

Vražda zo žiarlivosti. Hlásali titulky miestnych novín. Vrahyňa mu uvarila odvar z listov oleandra. Na usmrtenie dospelého človeka stačí požuť dva listy. Antoinette Bouvierová sa bráni: "Milovala som ho! Mala som oči iba pre neho!" Čo sa naozaj stalo? Úplná rekonštrukcia príbehu na s. 4.

 

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KÁVA

Ako káva hrala dôležitú úlohu v americkej občianskej vojne

Stimulanty sa využívali v boji od nepamäti.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Možno už nastal čas na paniku

Hrádza proti liberalizmu má pohodlnú väčšinu.


Už ste čítali?